Nikto z nás si nevie vôbec spomenúť na svoje vlastné detstvo. Nevieme si spomenúť na to, ako sme vyslovili prvé slovo, nevieme si spomenúť na to, ako sme začali robiť prvé krôčiky, nevieme si spomenúť na to ako sme začali piť mlieko s flaščičky alebo ako nás prebaľovali rodičia. Aj tie skutočné obrazy, na ktoré spomínaš, môžu byť falošné.

Detstvo je najbohatšie na zážitky . Ako deti sa naučíme to najzákladnejšie pre život. Chodiť, jesť, rozprávať a pod. Napriek tomu, že si nič z detstva nepamätáme, vnímame okolie. Prvú stravu, hluk alebo sledujeme rozprávky. Prečo si toto všetko nepamätáme?

zdroj: pixabay.com

Môže za to epizodická pamäť

Ako pamäť možno označiť schopnosť spomenúť si na básničku, na ľudskú tvár alebo na udalosť z minulosti. Pomocou epizodickej pamäte si dokážeme spomenúť na udalosti v určitom časovom rozmedzí. No, v ľudskom mozgu začne fungovať až v treťom roku života. Takže, vieme si spomenúť na udalosti, keď sme mali päť rokov.

zdroj: pixabay.com

Detská amnézia

Existuje aj teória o detskej amnézie, ktorej sa po prvýkrát venoval Sigmund Freud. Vieme, že detská amnézia nie je prípad prirodzeného zabúdania. Takže, nedá sa to vysvetliť na príklade, kedy si dospelý človek  nevie spomenúť na mnohé udalosti, ktoré sa odohrali pred niekoľkými rokmi. 30- ročný dospelí človek si pamätá na svoje detstvo v 16-tich rokoch. Naopak, človek v 16-tich rokoch si nedokáže spomenúť na detstvo v jednom alebo dvoch rokoch.

Pravdepodobne aj prvé obrazy sú falošné

Ľudský mozog si bez vytvorenia epizodickej pamäte, nedokáže spomenúť na udalosti- presné obrazy. Podľa odborníkov si tieto spomienky dokážeme pospájať s fotografií alebo videozáznamov, ktoré považujeme za reálne.

zdroj: interez.sk

Categories: Zaujímavosti

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *