Články o znečistení našej planéty, čo raz viac a viac. Je potrebné, aby sa o tom písalo a aby ľudia boli oboznámení o tom, čo sa deje z našou Zemou. Naša planéta je v našich rukách. Preto sa musíme postarať o to, aby slúžila pre ďalšie generácie. Vôbec nie je jedno ako sa k našej planéte teraz postavíme. 

Aká je aktuálna situácia na planéte Zem?

Znečistenie v oceánoch

Napríklad, že dnes už morské zvieratá bez plastov v tele už neexistujú. Plast priamo ohrozuje naše živočíchy. V každom morskom živočíchovi sa nachádza aspoň mikroplast v tele. Najviac ich je v žalúdku. Jedná sa o kúsky z rybacej siete alebo o štetiny zo zubnej kefky.

Medzi ohrozené druhy patria najmä korytnačky. Austrálski vedci potvrdili, že stačí jedna plastová taška na to, aby sa zvýšili šance na úmrtie u korytnačky. Ak má korytnačka v tele aspoň 14 kusov plastov, jej život sa môže skrátiť o 50 percent. Veľa korytnačiek si plastový odpad mýli s potravou a pokúsi sa ním nakŕmiť.

zdroj: unsplash.com

20 veľrýb je mŕtvych, kvôli plastom. Dôkazom znečisťovanie sú tieto veľryby. V žalúdku našli 13 metrov dlhú rybársku sieť, dlhé plastové časti auta alebo drobné plasty. Problémom je, že sa zvieratám mýli plast s potravou.

Kvôli plastovej taške skoro zomrel tuleň. Záber, ktorý vytvoril Martyn Cannan, sa na sociálnych sieťach rozšíril rýchlosťou blesku. Tuleň bol v taške uväznený 10 až 15 minút. „Najskôr som uvažoval, čo urobím. Potom som sa rozhodol situáciu odfotiť, poslať do ochranárskeho zariadenia a vypýtať si radu. Našťastie, po niekoľkých minútach sa zviera oslobodilo,“ povedal na margo vzniknutého záberu pre portál Devon Live.

This photo has been sent in by Martyn Cannan who took a snap of this little fella yesterday at Brixham Marina, by the…

Uverejnil používateľ Tor Bay Harbour Authority & Beaches Nedeľa 13. januára 2019

Problém sú cigaretové filtre

Až dve tretiny fajčiarov odhadzuje filtre do prírody. Jeden ohorok sa môže rozkladať aj 10 rokov. Ročne sa vyrobí až 6 biliónov cigariet. A až 90% z nich má filter z plastu. Tým vzniká nadmerný plastový odpad, ktorý končí v našich vodách.

Od roku 1970 sme vyhubili až 60 percent zvierat

Vyhubili sme približne 60 percent vtákov, cicavcov, rýb a plazov. Množstvo druhov zvierat je na pokraji svojej existencie a hrozí im vyhynutie. Za vyhynutie zvierat môže človek. Najväčšia príčina je ničenie ich prirodzených biotopov. Najviac postihnutými miestom je Južná a Stredná Amerika.

Napríklad vyhynutie hrozí koalám, kvôli odlesňovaniu. „Ľudia na celom svete si všímajú tej paralely, koaly tiež smerujú k vyhynutiu kvôli masívnemu výrubu lesov,“ upozornil Sukhdev, šéf Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Nedávne štatistiky nám hovoria, že v štáte Nový Južný Wales žije priblížne 15 000 až 28 000 koál. Ale ak bude odlesňovanie v tomto štáte pokračovať, v roku 2050 môžu byť tieto zvieratá minulosťou. „Rovnako ako sú orangutany dôležité pre Borneo, sú koaly dôležité pre Austráliu. Vyhynutie oboch druhov by bolo veľmi znepokojujúce, nielen pre mňa, ale pre celý svet, “dodal Sukhdev pre server SBS News.

zdroj: unsplash.com

O 100 rokov možno nebude existovať hmyz. Počet hmyzu každoročne klesá. Môže za to intenzívne hospodárstvo, ktoré využíva škodlivé pesticídy. Zmena klímy je tiež významný faktor. “Ak nebudeme schopní zabrániť klesaniu populácie hmyzu, môže to mať ničivé dôsledky nielen pre ekosystémy, ale aj pre samotné prežitie ľudstava,” vyhlásil vedec Francisco Sánchez-Bayo. Najväčší dopad bude mať vymieranie hmyzu na vtáky, plazy, obojživelníky či ryby.

zdroj: noizz.azet.sk

Globálne otepľovanie

Globálne otepľovanie má na našu planétu negatívny dopad. Topia sa ľadovce, dvíha sa hladina oceánov a ovplyvňuje to teploty počasia.

Napríklad, kvôli topeniu ľadovcov sa ľadové medvede rozhodli prísť do ruského mesta Belushya Guba na ostrove Nová Zem. Ľadovce sa začali príliš topiť, a tak medvede hľadajú suchšie miesto, kde by vedeli prežiť. Ak sa budú ľadovce topiť ďalej, do roku 2050 ich vyhynie približne 30 percent.

Antarktída sa rekordnou rýchlosťou topí. Od roku 1992 už zmizlo približne 3 bilióny ton ľadu. Vedci pripúšťajú, že roztápanie sa Antarktídy by do konca tohto storočia mohlo zvýšiť hladinu svetových oceánov o 16 centimetrov.

zdroj: unsplash.com

Vzácne stromy v Amazonke vysychajú. Odborníci sa domnievajú, že najničivejšie škody spôsobili extrémne suchá, ktorých dôsledky pretrvávajú aj desaťročia.

Problémov je ešte oveľa viac. O tom ako proti týmto problémom bojujeme si povieme v nasledujúcom článku.

zdroje: noizz.azet.sk, interez.sk

Categories: Zo sveta